Zbierka poézie Antona A. Pižurného Pandorina skrinka, uzrela svetlo sveta na konci uplynulého roka v štiavnickom vydavateľstve Paradajz ako jej druhé doplnené vydanie. Prvé vydanie z roku 2013 bolo limitované. Knihu poézie ilustrovala Mária Šefferová, fotografie autor, Oľga Kuchtová a Miroslav Doletina, ktorého pôsobivá fotka je aj na jej obálke.
Iva Kadlečíková v doslove napísala, že na dne Pandorinej skrinky je nádej. Celkom s ňou súhlasím. Vo veršoch básnika nájde čitateľ niečo, čo iskrí, čo nehrá falošne, čo mení púšť na záhradu a človek má pocit, že sa ocitol opäť v normálnom svete, kde každé slovo má svoj pravý význam a hodnotu.
Kde na dne skrinky nenájde balast, ale živé slovo, oslavujúce lásku. Nenájdu sa tam hrubé či oplzlé výrazy, tak poplatné tejto dobe, ale slovo čisté a také silné, že neberie ale dáva a pôsobí blahodárne aj na nemilovníka poézie. Básne majú krásne rýmy, v dnešnej dobe tak zaznávané a čo je veľmi sympatické, čitateľ tu nájde aj milú hru so slovíčkami. Láskou nás opása aj opája takmer každý verš a ostáva v človeku pocit ľahkosti a skutočnej nádeje. Nádeje, že ak sa ešte rodia takéto básne, svet nie je stratený.
A ako v tej istej knihe napísal už nebohý spisovateľ Ivan Kadlečík „Pred nami sú rieky času, netreba sa báť.“
Naozaj sa netreba báť, na dne Pandorinej skrinky nenájdete zakázanú 13. komnatu s rozsekanými hnátmi a potokmi krvi, ale nežnosť a príjemný pocit, ako keď vás v sparnom lete ovanie osviežujúci vánok.
Antonovi Pižurnému sa podaril husársky kúsok. Vrátil poéziu tam, kam patrí. Na chvíle sviatočné i tie obyčajné, aby z nich také urobila. V mene milovníkov skutočne dobrej poézie mu poblahoželajme.
(c) Oľga Kuchtová