Na jednom dvore žila kačka, ktorá vysedela šesť malých káčatiek. Boli žltučké ako Slniečko. Spočiatku sa len tmolili okolo mamky. Jedno z nich, to najmenšie, malo však jednu nôžku kratšiu. Spočiatku mu to nevadilo. Ale potom všade zaostávalo, mamka so súrodencami museli na neho stále čakať.
Jedného dňa zbadalo v plote dieru a rozhodlo sa, že sa pozrie, čo je za ním. Vyšlo na lúku, kde bolo veľa kvetov a lietali tam celé strapce motýľov. Káčatko udivene hľadelo na ten nový svet a krivkalo celou lúkou, až sa dostalo k jazierku. Slnko sa v ňom oslepujúco odrážalo, vetrík zametal jeho hladinu.
Káčatku prišlo ľúto, že nie je ako ostatné káčatká, že celý svet je krásny, len ono musí takto nepekne krivkať. Všetko sa mu zdalo nespravodlivé. V slzách sa naklonilo nad hladinu, chcelo sa lepšie pozrieť, čo je pod hladinou. A vtedy sa pošmyklo a spadlo do vody! Rýchlo trepotalo malými krídelkami a hrabalo nôžkami. Odrazu pocítilo, že pláva na hladine, vetrík ho ovieva a Slniečko ho hladí po hlávke. Opájalo sa krásnymi pocitmi, pokojne plávalo a už sa necítilo tak smutne.
Mamka kačka zbadala, že jedno z jej detí chýba. Vybrala sa ho teda hľadať. Jej päť detí sa pekne zoradilo za ňou a cupkali lúkou. Prišli až ku jazierku. Vtom na ňom zbadali ich chromú sestričku, ako veselo a pyšne pláva. Kačka pribehla s káčatkami ku brehu, vkĺzla do jazierka a plávala za kačičkou. Stretli sa, mamka kačka oboplávala káčatko. To priplávalo za jej chvost a potom sa pomaly blížili ku brehu. Keď to uvideli ostatné káčatká, poskákali tiež do vody.
Plávali po hladine jazierka pekne v rade za sebou. Najprv mama kačka, potom chromé káčatko a za ňou jej päť súrodencov. Deň bol krásny, kačacia rodinka sa dlho čľapotala a motýle sa trepotali nad nimi.
To jazierko sa volá Láska…
(c) anton a. pižurný
foto a.a.