Ľudia sú zvláštne tvory. Vieme byť altruistickí, až je to niekedy na smiech, vieme byť egoistickí až do špiku kostí. Na našom utešenom Slovensku je nás tu nahustených hojnejšie na menšom kúsku, preto sú niekedy výraznejšie trecie plochy.
Blava kontra Vyhod… Vyhod kontra Blava…
Bratislavčania šomrú (až nadávajú) na Východniarov, že sa im „nasáčkovali“ do hlavného mesta (známe sú napríklad výroky, ako je v Bratislave fajn, ak sú prázdne ulice, keď na sviatky Vyhodňare odídu domov).
Východniari zase rozširujú vtipy, ako sa Bratislavčan pýta hoci v Prešove: – „Prósim taa, jak sa dóstanem do céntra mésta?“ A odpoveď: „Ta s totym glupym prizvukom še tam ty aši nedostaneš!“.
Boli časy, keď v Bratislave boli prezidentom, premiérom i predsedom Parlamentu súčasne traja Východniari. A skúste si námatkovo spomenúť, koľko hercov, hudobníkov, či podnikateľov je v hlavnom meste pôvodom z Východu. Krásne Tatry zvyknú zase stonať pod náporom „Paštikárov“.
O Slovákoch sa poslednom čase rozširuje, že sme homofóbni, dokonca xenofóbni. Niečo na tom bude ale aj v rámci geopolitckého rozdelenia v našej vlasti.
Poznám Východné, i Západné Slovensko (samozrejme, Stredné je naj!) a môžem povedať, že skvelí ľudia (ale aj debili) žijú aj tam, aj tam. Možno by preto stálo za to, aby Bratislavčania pobudli istý čas na Vyhodze a naopak.
Voči tomu, čo človek nepozná bližšie, má väčšinou predsudky. Mali by sme sa lepšie spoznávať a detailnejšie mapovať našu krásnu krajinu, najmä v dnešnej dobe, keď sa zdá, že naša vlasť akoby akosi pomaly strácala vlastnú identitu práve strachom z neznámeho a averziou na základe niektorých vonkajškových rysov.
Keď som slúžil povinnú vojenskú základnú službu dva roky v Čechách, volali sme ich Švédi a oni nás Čobolovia. Viete prečo?
🙂
© anton a. pižurný