Ako malí sme vymysleli jednoduchú a geniálnu vec. Pri našich hrách sme samozrejme boli často zajatí nepriateľmi (či už partizáni fašistami, alebo Bledé tváre Indiánmi), ktorí nás príšerne mučili a chceli vedieť „heslo“. To bolo veľmi dôležité, aj keď sme vlastne ani poriadne nevedeli, načo. Počítače vtedy ešte neboli, preto sa aj heslá používali väčšinou jednoslovné. Mali rôzne významy, fantázii sa medze nekládli. A vtedy jedna kamoška na to prišla. Vymyslela heslo „Nepoviem“. Takže keby nás aj príšerne mučili a pýtali by sa nás:
– Povedz heslo!
A odpoveďou bolo:
– Nepoviem!
Takže sme vlastne heslo povedali, aj nepovedali.
V nedávnej minulosti niekoľkonásobný premiér Mečiar okrem iných okrídlených viet ako napríklad „Našiel som na stole“ bol známy aj výrazom „Viem, ale nepoviem“.
Toto mi pripomína aj rétoriku súčasných politikov, ale v opačnom garde. Oni sa tvária, že na všetko odpovedia, ale v skutočnosti nevravia nič…
🙂
(c) anton a. pižurný