Platon, Ubu a luster

PLATON A. BAKER pochádzal zo známej rodiny Bakerovcov. Jeden z jeho predkov bol pobočníkom bulharského cára Coburga a jeho otec bol  známym fotografom a zakladateľom Mestského múzea v Banskej Štiavnici.

Platon sa narodil v Chminianskej Novej Vsi pri Prešove, vyštudoval v Prahe a najväčšiu časť života prežil v Nitre a v Bratislave. Na staré kolená predal svoj byt pri Starej tržnici v Bratislave režisérovi Béďovi Bednárikovi a kúpil veľkú usadlosť na Podhorí pri Banskej Štiavnici.

• Svoj domov tam našiel skvelý básnik Marian Kubica a performer, hudobník, výtvarník a literát, kultový umelec (ktorý napríklad spolupracoval aj s Johnom Cage, vystavoval v Japonsku, účinkoval na Pohode a inde) profesor Milan Adamčiak. Po mojom návrate z ostrova La Reunion za Madagascarom som sa po opustení bytu na Sládkovičovej ulici v Banskej Štiavnici k tejto komunite pridal aj ja. Tento dom, ktorý sme nazvali “Bakerova kúria“, pôvodne slúžil aj ako Konzum a krčma. Keďže Platon mal zberateľskú vášeň, objekt bol až po povalu zaplnený rôznymi bizarnými predmetmi.

Bolo to skvelé kreatívne obdobie, počas ktorého sme zotrvávali v zaujímavých debatách nielen o umení, varení a babách, ale sme aj organizovali literárne podujatia, ako bolo napríklad to spomienkové na špecifického slovenského básnika „Studňa Jána Ondruša“, zúčastnil sa jej na príklad aj básnik Jozef Mihalkovič a herec Dušan Cinkota, zakladareľ Kremnických gagov Roman Vykysalý, či redaktor Českého rozhlasu a aktivista Boris Kršňák.

Platon A. Baker ovládal niekoľko jazykov, pôsobil ako tlmočník a prekladateľ. S úsmevom si spomínam na jeho šomranie na „tety z Ikaru“, keďže pre toto vydavateľstvo pracoval ako prekladateľ. Tiež je milá spomienka na to, ako sme sedávali v kúrii, píšuc za počítačmi a sledovali sme vedomostné súťaže, nahlas hromžiac na príšernú gramatiku moderátorov všetkých televízií.

Okrem iných príhod, (ktoré žiaľ, nie sú publikovateľné) si spomínam, ako mi Platonko hovoril o jeho juveníliách v študentských časoch. Keď mal slinu a nemali poruke potrebnú nádobu, Platonovi geniálne napadlo odmontovať veľkú guľu lustra a načapovať do nej pivo. Tento nápoj Platon miloval (my sme mali radi aj iné tekutiny) a často sme sedávali v krčme na Podhorí a snovali plány o tom, ako konečne napíšeme scenár hry o Tatkovi Ubu.

S Platonom Alojzom Bakerom sme sa navždy rozlúčili na cintoríne Frauenberg v Banskej Štiavnici 27. februára 2015.

Z našej štvorice (Marian zvolil dobrovoľnú smrť na jabloni vo Svätom Jure, Platonovi sa roztrhlo srdce v jeho kúrii pred dvomi rokmi a Milan nás navždy opustil pred nedávnom v ťažkých životných podmienkach chvíľu pred jeho výstavou v Slovenskej národnej galérii) som nažive ešte ja. Chlapi, vy to už máte za sebou, dúfam, že raz sa ešte stretneme a povieme si spolu : – Život bol síce niekedy sviňa, ale bol krásny.

© anton a. pižurný

27. februára 2017