Dávno sa pominuli časy dobývania tej krajiny. Krajiny, ktorú nazvali Amerikou, jej pôvodných obyvateľov omylom Indiánmi, ktorých nakoniec demokraticky vyvraždili násilím, ohnivou vodou a civilizáciou.
Jej pôvodní obyvatelia, ktorí dovtedy žili ako v raji v jej prírodnom bohatstve a hlušili sa navzájom iba na vojnových chodníčkoch medzi jednotlivými kmeňmi, až dosť neskoro pochopili, že bieli muži im neprinášajú len „zázraky“ a „civilizáciu“, ale v prvom rade majú záujem o ich bohatstvo. Či už bohatstvo lesov, hôr, saván, alebo bohatstvo nerastné.
Zlato zaslepilo oči a duše dobyvateľov najdemokratickej krajiny na svete do tej miery, že sa im podarilo spáchať genocídu.
Indiáni, keď pochopili, že ich bielym bratom ide hlavne o ich zlato a rozpútal sa krutý boj medzi „červenými“ a „bielymi“, mučili svojich zajatcov aj tým spôsobom, že im liali do hrdla roztavené zlato, aby sa konečne nasýtili svojej chamtivosti.
Toľko hovoria povesti.
Alebo, žeby to neboli len povesti?
.:.
(c) anton a. pižurný