Mám taký zvyk, že keď som na u niekoho po prvýkrát na návšteve, pozriem si najskôr tituly v jeho knižnici.
Človek sa tak môže veľa dozvedieť o majiteľovi bytu, nielen v duchu hesla: Povedz mi, čo čítaš a ja to poviem, kto si.
Polovica marca – Mesiaca knihy – je za nami. Spomínam si pritom na moje pôsobenie začiatkom osemdesiatych rokov v bratislavských kníhkupectvách. Knihy boli vtedy tiež nedostatkovým materiálom, ktorý sme pre najlepších zákazníkov ukrývali „pod pultom“.
Som dosť smutný z toho, keď vidím, že zo vtedajších kníhkupectiev sú dnes butiky. A pre najväčšie predajne kníh sa kniha stala len tovarom s farebným obalom, ktorý sa predáva doslova na kilogramy.
Nuž, platí dnes už asi aj: Povedz mi, čo píšeš a ja ti poviem, kto si. V súčasnosti totiž už nie je žiadnym problémom hocikomu vydať knihu. Stačí, ak má na to dosť peňazí.
Dosť ma však šokovalo, keď sa pýtali istej súčasnej úspešnej „spisovateľky“, či vie, kto bol Matej Hrebenda.
Nevedela.
.:.
(c) anton a. pižurný