(pokračovanie)
Ondrej Binder bol duša široká a empatická. Poznal osudy mnohých ľudí, mnohých rodín. Taká bola aj jedna rodina spod Sitna. Nebola príliš sociálne zdatná. Narodilo sa im dieťatko. Ondrej ku nim chodieval a tešili sa z bábätka. Ako dobrý kresťan povedal, že by bol rád, keby dieťatko pokrstili. Rodičia povedali, že by aj chceli, ale že na to nemajú. Pre Ondreja nebolo nič nemožné a tak všetko vybavil.
Vedel však aj o ďalšej rodine s rovnakým problémom, preto to zorganizoval tak, že oba krsty sa konali v krásnom chráme v Štiavnických Baniach. Aby aktu dodal vážnosť, druhej dvojici vybavil za krstného otca vtedajšieho ministra dopravy SR.
V deň D všetko prebehlo, ako sa patrí. Za zvukov historického organu sa deti pokrstili, Jednému dieťatku bol krstným otcom pán minister, druhému Ondrej. Potom sa išlo na malé posedenie do neďalekého centra sv. Františka z Asissi. Keďže Ondrej išiel svojím autom neskôr, do ministerského BMW som si sadol ja, aby som im ukázal cestu. Posadil som sa dopredu, pán minister za mňa. Keďze moje sedadlo bolo posunuté dosť dozadu, hľadal som rukou páčku, aby som sa posunul. V tej chvíli sa ma svalnatý vodič spýtal:
– Čo robíte, pán Pižurný?
– Chcem posunúť sedadlo, aby mal pán minister za mnou dosť miesta.
Šofér sa usmial, posunul moje sedadlo a povedal:
– Ak budete niečo potrebovať, obráťte sa ma mňa.
Úspešne sme dorazili na vŕšok na krásnom mieste nad tajchom Windšachta. Rešpektoval som pokyny, preto som zostal sedieť. Vtedy spoza mňa vystúpil pán minister a zvonka mi otvoril dvere. S úsmevom som sa poďakoval a vystúpil som. Personál zariadenia (mnohí ma poznali), ktorý nás tam nastúpený čakal, neveril vlastným očiam: Minister dopravy mi otváral dvere na vládnom bavoráku!
(pokračovanie)
.:.
(c) Anton Pižurný
foto autor