Čašníčka Janka sa s nami rozlúčila, zaželali sme si a povedala, že treba dočapovať pivo, lebo Ondrej povedal, že Ranč bude dva dni zatvorený a nechala mi kľúče od kuchyne a baru, aby sme potom, keď dočapujeme pivo, zaniesli kľúče k Ondrejovej starkej. Hm hm. Kuchyňa bola ako vymetená, ale ja, hoci som šesť týždňov varil na ostrove za Madagascarom francúzskemu bankárovi Francisovi, ktorý bol skutočný gourmet, (na tomto mieste by som chcel poopraviť nesprávne zaužívaný termín u nás, pretože z francúzštiny „gurmán“ znamená žrút a „gurmet“ – labužník) a ktorý bol vždy s tým, čo som navaril, spokojný, si s tým predsa ľahko poradím. (Francis raz dostal chuť na bryndzové halušky. Ale kde na ostrove La Reunion teraz zoženiem bryndzu? Vynašiel som sa a namiesto bryndze som zmiešal tri druhy kozieho syra, halušky som nahádzal ručne a opiekol som k tomu cibuľku namiesto slaninky. Gourmet Francis, belgický Žid, ktorý mi často rozprával o jeho obľúbených jedlách z Alsaska, sa zalizoval a za odmenu ma potom zobral na jeho obľúbenú relaxačnú činnosť – na lukostreľbu.)
.:.
Viem veľmi dobre, že správny kuchár nie je len ten, ktorý vie navariť, keď má plnú špajzu a chladničku. A tak aj bolo. V sklade som našiel zemiaky, trocha zeleniny a v kúte chladničky sa ešte krčila majonéza a hrášok. Neboli to všetko celkom čerstvé suroviny, ale my, starí punkeri sme vedeli, že s tým nebudeme mať žiaden problém.
A tak sa aj stalo. Dal som variť asi tri kilá zemiakov v šupke, Mirko mi očistil zeleninu. Počas tejto činnosti som statočne plnil Jankin príkaz a veselo som pre nás čapoval pivo. Varenie úspešne vyvrcholilo a pripravil som za veľký hrniec šalátu.
Piva však stále ešte bolo dosť, ale museli sme zaniesť kľúče. Nikde sme však nenašli nádoby, do ktorých by sme to pivo vyčapovali. Pozrel som sa do kuchyne na veľký hrniec so šalátom a dostal som nápad. Pod pípu som podložil druhý veľký hrniec. Všetko pivo sa do neho presne zmestilo. Ja som ešte múdro zobral dve naberačky.
Mirko uchopil jeden hrniec, ja druhý a išli sme na našu izbu. Mirko ešte odskočil zaniesť kľúče a naše punkerské Vianoce sa mohli začať. Naša izba bol dosť malá, ale doprostred, medzi naše postele, sa dva veľké hrnce práve vošli. Jednou naberačkou sme si brali zemiakový šalát a druhou sme pili pivo. Na špakovicu sme chodili von a Mirko povedal, že také krásne Vianoce už dávno nemal…
.:.
Anton Pižurný