Mojou prvou láskou bola Jarka z Dunajskej Stredy, s ktorou sme sa zoznámili v Schuberovom parku v Želiezovciach na folklórnych slávnostiach „Csemadok“. V tomto parku bol dominantným kaštieľ Esterházyovcov, ktorom Franz Schubert učil hru na klavír komtesu Karolínu. Bývali sme neďaleko kaštieľa, do ktorého som ako chlapec chodil do škôlky. Jarka študovala v Nitre na stavebnej, ja na gymnáziách v Želiezovciach, v Žiline a v Banskej Štiavnici. Keď sme sa odsťahovali zo Želiezoviec, s Jarkou sme si písali, párkrát som bol u nej doma a raz som ju bol pozrieť v kúpeľoch v Bojniciach. Pomaly však bola naša korešpondencia redšia a redšia….
Raz, keď som už chodil na Knihovníctvo v Bratislave, sa mi Jarka ozvala, že je tiež v našom hlavnom meste. Dohodli sme sa teda, že sa stretneme pred vinárňou Františkáni. V určený čas som sa vybral na miesto nášho stretnutia. Prišiel som tam presne v čase, ktorý sme si určili. Jarky nikde. Prešiel som dvakrát vinárńou, ale nič. Postával som na námestí pred Veľkými Františkánmi a vyzeral som ju. Nebolo jej. V tom čase ešte nejestvovali mobilné telefóny a tak som nevedel, čo sa deje. Pomyslel som si, že jej asi do toho niečo prišlo, lebo ona bola človek, ktorý keď niečo sľúbil, tak to aj vždy splnil. Po takmer hodine som to sklamaný vzdal, stretol som ktoréhosi kamoša a išli sme to dovnútra spláchnuť.
To som ale netušil, že Jarka je na tom podobne. Postávala pred vinárňou Františkáni a vyzerala ma. Nič. Po čase tiež sklamaná odišla.
Keďže sme to obaja brali ako podraz, dlho sme si nepísali, ani nevolali. Až po rokoch sme pochopili, ako to vlastne bolo: V Bratislave sú totiž dve vinárne Františkáni. Veľkí, kde som čakal ja, na dnešnom Farskom námestí a Malí Františkáni pri Manderle, kde čakala Jarka…
.:.
Anton Pižurný