Maturitná otázka

17. apríla 2017, Anton Pižurný, Nezaradené

lyceum-2017

Banská Štiavnica sa kedysi hrdila aj titulom „mesto študentov“. Po jej uličkách chodili študujúci mnohých národov – od Srbov, cez Maďarov, Čechov. Na Trotuári sa prechádzal profesor Dobšinský, učil Braxatorisa a Petófiho na tom istom Evanjelickom lýceu, ktoré navštevoval napríklad aj istý Alexander Ashbóth, ktorý sa dostal až za Veľkú mláku a stal sa generálom v armáde Abrahama Lincolna. Nad lýceom dnes chátra rodný dom Deža Hoffmana, legendárneho fotografa Beatles a ďalších.

.:.

Banská Štiavnica poetom praje. Jej magický genius loci mimoriadne intenzívne vplýval a vplýva na kreatívne duše. Mal som tiež tú česť tam maturovať na Gymnáziu Andreja Kmeťa, hoci som už ako sedemnásťročný uverejňoval svoje básne v Novom slove mladých, vedeným básnikom Vojtechom Mihálikom, to som ešte ale netušil, že skutočným básnikom sa človeka stáva až vtedy, keď príde naozaj o všetko a dokáže to prežiť.

.:.
Mal som už za sebou samizdatové zbierky básní „Majte ma radi“ a „Pandorina pixľa“, keď som v čase maturít prechádzal Námestím svätej Trojice, keď na mňa odrazu volá môj priateľ, čerstvý maturant Erik:

– Tono, Tono počkaj! Čo piješ, musíme si spolu niečo dať, lebo si mi pomohol zmaturovať!

– Ja tebe? Ako som ti pomohol?

– No na skúške zo slovenčiny sa ma na konci opýtali, aby som im menoval nejakého súčasného autora. A mne prišlo na um tvoje meno, tak som im ho povedal a oni súhlasili. Si moja maturitná téma!

Jeho skúšajúci sa asi nechceli urobiť sprostými, tak súhlasili. Dali sme si do nosa a dodnes si na to s Erikom s úsmevom spomenieme…

 

.:.

Anton Pižurný

foto Lýcea Oľga Kuchtová