„Ohováraníe je strašná vec. V zákonoch však nie zapísaný žiadny trest proti ohováračom ako proti zlodejom, ktorí kradnú priateľstvo, majetok najcennejší.“
(Hippiás z Elidy)
…Človek si môže vybrať. Miesto, kde chce žiť (nie vždy). Ľudí, s ktorými chce byť (nie vždy). Spôsob, akým komunikuje. Internet bleskovou rýchlosťou rozšíril možnosti komunikácie. Myšlienka je rýchlešia, než svetlo.
Kedysi boli nositeľmi informácií na dedine klebetné krúžky žien a v mestách korzá, prípadne kaviarne. Na pretras prišli neoverené informácie, ktoré sa za krátky čas stávali zaručenými.
V Banskej Štiavnici sa kedysi hovorilo, že ak ste si hore v meste na Trojičnom námestí kýchli, dolu mestom ste už mali zápal pľúc a kým ste prišli na križovatku, boli ste už mŕtvy.
Slovo má nesmiernu moc, môže liečiť i zabíjať.
Sociálne siete sa v súčasnosti čoraz viac stávajú semeniskom ohovárania, nenávisti a závisti. Tí, ktorí šíria neoverené informácie o druhých osobách, tak často robia pod plášťom anonymity. Stačí pustiť akýkoľvek blud, označiť človeka a nenávisť sa začne šíriť ako davová psychóza. Zaujímavé je, že veľkou mierou sa na tom podieľajú práve tí, ktorí dotyčnú osobu najmenej poznajú. Obsedantná nenávisť pramení často zo závisti, či inak poškodeného ega.
„Karma zdarma“ – tento výraz v poslednom času prišiel do módy. Myslí sa tým to, že každému sa všetko vráti, dobré aj zlé. Tí, ktorí svojím hejtovaním na chvíľu zahviezdia v krúžku svojich obdivovateľov, sa však určite dočkajú. Netreba podávať Trestné oznámenia. Žiadna karma totiž nie je zdarma.
A na záver pridávam aj jedno staré Štiavnické príslovie:
„Ktovie, ako bude na posledom súde. Kto vraj zuby nemá, riťou škrípať bude“.
.:.