Nuž s Jožkom Urbanom sa veru nedalo príliš nasucho. Majster alkohol (ktorý ho nakoniec aj zdolal) bol príliš silný súper, preto radšej zvolil urobiť si zo silného súpera priateľa. Stálo ho to síce život, ale práve ten život s majstrom bol ľahšie stráviteľný, dynamickejší. O mŕtvych len dobre, ale zase sa netreba tváriť, že Jozef bol abstinent.
Myslím si, že Jožovi ani nepadne dobre to posmrtné okiadzanie, ktoré sa spustilo, keď opustil toto slzavé údolie. Bol to jednoducho básnik so svojimi zábleskami geniality aj so svojmi záchvami zúrivosti nad ľudskou hlúposťou a klamstvom. On aj teraz dobre vie, who is who. Nemyslime si, že nie.
Posedenia s Jožom mali svoje neodolateľné čaro. Jeho račkované frfľanie na všetko, jeho božské postrehy, hádzané ledabolo ponad stôl…
Spomínam si, ako sme raz sedeli kdesi dolu v bare vo Zvolene, nie ďaleko od autobusovej stanice, kde sme po celý deň a noc hrali biliard. Vtedy nám padla do rany chívas regal. Odrazu, nám barman oznámil, že sme mu už vypili všetky zásoby tejto whisky. Ale veru aj peniažky sa nám pomaly míňali. Jožo sa však potmehúdsky usmial, na chvíľu sa zašil do rohu a s kýmsi telefonoval. Naša spanilá jazda pokračovala. Po určitom čase, (ej veru bolo to už aj na borga, keďže barman bol Jožov známy) sa odrazu Jožo vychytil, že sa o chvíľu vráti. Zašomral ešte potmehúdsky niečo o „krabičke cigariet“. Ostal som v bare a tŕpol som, čo bude ďalej. Netrvalo však dlho a milý Jožko sa vrátil s jeho úžasným úsmevom a mával nám s tisíckou (vtedy to boli ešte koruny slovenské). Nikomu nepovedal čo a ako, ale barmana poslal doplniť zásoby chivas regal a ako páni sme sa zabávali aj ďalší deň.
Tento Jožkov záhadný zdroj sa mi podarilo odhaliť až 17 rokov po jeho smrti. Istý človek z Košíc vždy promptne zareagoval na Jožov telefonát a išiel na košickú autobusovú stanicu, podal šoférovi krabičku cigariet a poprosil ho, aby ju vo Zvolene odovzdal pánovi Urbanovi, ktorý si po ňu príde na autobusovú stanicu.
Nuž ale milý Braňo Mojsej, lebo on bol ten „Muž z Košic“ do krabičky cigariet pre Joža vždy vsunul aj tisíc korún…
Páni: – Prosit!
.:.
Anton Pižurný
29. apríl 017
Jozef URBAN bol slovenský básnik, textár a publicista, ktorý tragicky 28. apríla 1999 zahynul pri havárii s čelnou zrážkou s kamiónom nad Zvolenom.