Každé mesto má svoju krčmu Fajka, svoje hrobárstvo, svojho miestneho blázna i svojho cigánskeho muzikanta.
Ako študent Gymnázia som raz išiel nadránom dolu Banskou Štiavnicou a pri Pekárni som stretol môjho známeho, Cigána Virága, bývalého skvelého husľového virtuóza. Bol smutný, lebo musel predať svoje husle, aby mal na živobytie. Vytiahol som cigarety, glgli sme si z jabĺčkového a bol som zvedavý kde sa naučil tak výborne hrať. Spýtal som sa ho:
– Poznáš noty?
– Nie, nepoznám.
– Tak ako vieš, či dobre hráš?
Usmial sa na mňa, vložil si pomyselné husle pod bradu a potiahol slákom:
– Pánko môj ja hrám, dívam sa človeku pritom do očí a podľa toho viem, či dobre hrám!
.:.
Anton Pižurný
2. mája 2017