Prileteli lastovičky. Nebola len jedna, leto sa teda môže začať. Ja hlupák som si však včera namiesto oddávaniu sa lastovičiemu cvrkotu neuvážene zapol TV a sledoval som debatné krúžky našich vrcholových politikov. Páči sa mi, že oni, ako aj tiež moderátori, to nazývajú: „Poďme sa baviť na tému…“, lebo pre nich je to asi naozaj iba zábava.
Ale našinec možno po zhliadnutí a vypočutí týchto najlepších mužov národa konečne pochopil, že nie sú populistické a štandardné strany. Populisti sú predsa všetci politici.
V živote je zákerné to, že ak umrú všetci, s ktorými človek prežíval udalosti a deje minulosti, potom si môže začať písať vlastnú minulosť, na ktorú ale už nemá svedkov. Dejiny píšu víťazi. A čo je napísané, to zostáva (Litera scripta manet).
Mnohí sa často boja toho, čo vôbec nepoznajú. Niekto to nazýva homofóbia. Ako sa však dá nazvať vlastnosť, keď mnohí kritizujú to, čomu vôbec nerozumejú?
Našinec je z toho všetkého potom taký zblbnutý a znechutený, že je ľahkou korisťou pre manipulátorov s hrdým menom „politik“. V najhoršom prípade to môže vyústiť až do depresie jednotlivca, potom si však mädlia ruky aj doktori, terapeuti a lekárnici. Najlepšie antidepresívum je však nebrať nič. Vážne.
Politici si tiež s obľubou dokazujú svoju vinu a nevinu. Otázkou v našich zemepisných šírkach je však to, či dokážu trpieť aj vinní. Lebo nevinní, tí trpia vždy.
Hovorí sa, že keď sa chce, všetko sa dá. U nás je to už skôr tak, že keď sa dá, tak sa chce všetko. A že v najlepšom netreba trestať.
Ak si lastovičky postavia pod našou strechou hniezdo, znamená to, že prinesú tomu domu šťastie. Obávam sa, že u niektorých ostanú len obkakané prahy. A aj lastovičky sa premenia na kastovičky.
Ach veru, mal som rašej počúvať ich cvrkot a a nemal som zapínať tú TV…
.:.
Anton Pižurný
29. mája 2017