Kedysi bolo na školách na hodinách slovenčiny takzvané „Povinné čítanie“ kníh, ktoré nám boli predpísané osnovami. Málokto ich však čítal, hoci sme si museli písať „Čitateľské denníky“, v ktorých sme museli uviesť dej a rozbor knihy, tie sa však dookola opisovali. Mládež samozrejme nemá rada nič, čo sa jej predpisuje, čo je „povinné“ a preto bola táto akcia vo väčšine len formálnou záležitosťou.
S čítaním tohto „povinného čítania“ som začal až teraz. Nikdy nie je neskoro, povedal som si a bol som aj prekvapený, aké naozaj zaujímavé tituly v ňom boli uvádzané. Boli tam – ako inak – aj knihy, ktoré oslavovali vtedajší režim, ale našli sa aj pekné kúsky, ktorých kvalita je nadčasová.
Povinné čítanie bolo spestrením hodín slovenčiny. Robí sa mi však (napriek súčasných horúčavám) husia koža pri predstave, že čo keď raz nastane aj doba „povinného písania“.
.:.
Anton Pižurný