Značková elektrotechnika, drogéria, a najmä – rifle. Rifle, alias džínsy, boli koncom sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov výsostným znakom nielen vyčlenenia sa z dobovej tesilovej uniformity, ale aj znakom rebelstva a prestížna záležitosť. Rifle sa dali zohnať niekoľkými spôsobmi. Buď sa „zdedili“ po rodine či známych z kapitalistického tábora, alebo sa dlhé mesiace zháňali „bony“ (platidlo v Tuzexe, ktorého priemerná hodnota sa pohybovala okolo 3 – 5 korún československých), tie sa buď kúpili od známych (mali ich tí, ktorým sa podarilo oficiálne pracovať v zahraničí a „verchuška“, ktorú tvorili ideologické špičky) alebo riskantnejšou cestou – priamo pred Tuzexom od vexlákov. Túto tému a dobu dosť presne zachytáva aj český film „Bony a klid“. Na rifle sa potom čakalo niekedy aj niekoľko mesiacov, kedy ich podľa hodnoverných správ príbuzných a známych bolo možné dostať. Vtedy bolo treba odstáť si „frontu“ (čiže rad čakajúcich – mimochodom, celkom výstižný názov tej doby) a keď šťastlivec dobre pochodil, mohol sa stať majiteľom maximálne troch kusov nohavíc tmavomodrej farby, ktoré ho zaradili buď do undergroundového posthipisáckeho prúdu, alebo ku smotánke. Rozlišovať sa to dalo podľa toho, či niekto nosil rifle tak, ako mali vyzerať – teda „vyšúchané“, otrhané, alebo navoňané a čistulinké, dokonca boli k videniu aj také zvrhlosti, že niektorí jedinci chodili v rifliach – s nažehlenými pukmi! Prvé solídne značky, ktoré bolo možné dostať boli Wranglery. Po miernom oteplení medzi kapitalistickým a socialistickým táborom sa vo veľkých húfoch rozmohli džínsy značky Wildcat. To bolo vlastne aj rozlišovacie znamenie i medzi riflovou generáciou. Kým ortodoxný bigbíťák, – vlastne po našom rocker – nosil vyšúchané Wranglery, alebo (a to sa už pohybujeme v najvyšších rockerských sférach), dokonca Levisky, ktoré v tom čase jednoznačne patrili na trón československej socialistickej nonkonformnej špičky, deti socialistického konzumného stáda sa presúšali vo Wildcatkách.