Moralita a normalita

30. júla 2017, Anton Pižurný, Nezaradené

Ak je niečo bežné, teda obvyklé, časté až všadeprítomné, ešte to neznamená, že je to normálne. Je to len prevaha abnormality. Dočasná. Po katastrofe vždy príde pokánie a normalita sa vráti, postupne rastie a prevládne. Kým sa objaví nová abnormalita. Zväčša záčina ako drobná deviácia (čo je asi každá amorálnosť) a časom, príťažlivosťou a prirodzenou inklináciou k demoralizácii ju ľudia začnú považovať za niečo bežné, obvyklé, časté a všadeprítomné. Teda tí normálni.

Devianti to začnú vyhlasovať za normálne – normálne je klamať, podvádzať aj kradnúť. Najčastejším odôvodnením býva, že to robia všetci. Vtedy stačí otázka, kto konkrétne a vysvitne, že deviant je viac menej dosť osamelá bytosť. Nevie o nikom konkrétnom nič konkrétne, vie len, že to robia všetci, alebo teda určite aspoň väčšina. Gausova krivka je však neúprosná. Úplných deviantov sú tak 2-4% obyvateľstva. Zvyšok je zväčša potenciálne normálnych, kade vietor tade kabát prispôsobivcov. Ide o to, či devianti sedia v liečebniach a v nápravnovýchovných ústavoch, alebo pred televíznymi kamerami a v kreslách potentátov. Je to ako v lese. V zdravom, alebo v chorom. Ak je v zdravom lese padnutý jeden strom, je nám ho ľúto, tie stojace okolo si akosi menej všímame, veď sú normálne, naopak, keď po veternej smršti tie dva tri stojace trčia k nebu, vnímame ich ako niečo rušivé, dokonca až málo vhodné, lenže stáť a rásť je pre strom normálne aj vtedy ak naokolo leží mohutné množstvo slabších, padlých.

O chvíľu sa na Slovensku začnú diať katastrofálne deje. Konči rozpočtové obdobie EU 2014-2020. A nik netuší čo bude ďalej. Boj o to, kto bude pri európskom koryte vyjednávať podmienky na ďalšie obdobie bude tou najväčšou katastrofou v dejinách SR. Dnes je bežné čerpať dotácie pri dodržaní pravidla 50% provízie pre všetky zúčastnené stupne sprostredkovania vrátane kontrolných orgánov. Ak toto obludné rozkrádanie niekto, nejaký zdravý, stojaci, do neba rastúci strom vytiahne aj s dôkazmi, a prečo by to niekto neurobil, budú tu padať hlavy po stovkách a možno po tisíckach. Samozrejme, ak máme záujem, ešte stále sa dá z polovice tých peňazí, ktoré ostanú, ďalšia polovica a pri väčšej šikovnosti aj omnoho viac, uliať bokom, veď je to predsa také normálne.

 

(c) Juraj Benčík, FB