S dcérou nad Dunajom

3. septembra 2017, Anton Pižurný, Nezaradené

     Nikdy, nikdy sa nevzdávaj. Aj keď rýpeš nosom v zemi, keď ťa všetci opľuli, kopli do teba namiesto toho, aby podali pomocnú ruku, vydrž to.

     Aby si potom raz mohol podať tú pomocnú ruku ty im.

 

     Chuchvalce dažďových oblakov sa menia na cukrovú vatu, moja dcéra už tíško klope na bránu dospelosti.

     Minulosť milosrdne vypaľuje prudké augustové slnko.

     Pomalý jazyk Dunaja sa plazí do mora večnosti.

 

.:.

Anton Pižurný

tamarka-a-ja-parlamentka