…Nie je to až tak dávno, keď ešte existovalo Československo. Napriek tomu, že poslanec Michael Kocáb inicioval petíciu na vypísanie Referenda s otázkou, či si občania želajú rozdelenie na Českú republiku a Slovenskú republiku, ktorej vyše 900 000 podpisov priniesol v krabiciach do vtedajšieho Federálneho zhromaždenia ČSFR, politici bez účasti občanov rozhodli o rozdelení.
Matičiari boli v tom čase tiež mimoriadne aktívni, asi mali uvoľnené finančné prostriedky. Nuž, ani matičiari v Banskej Štiavnici neboli odchodnejší. V hlave ich predsedu skrsol mimoriadne kreatívny projekt, ktorý veľkolepo nazval „Budenie Sitnianskych rytierov“. Obsahom tejto akcie bol aj kultúrny program na parkovisku pri Počúvadlianskom jazere. Vystavaná tribúna, lavice. Okrem iných účinkovali pred zopár divákmi (vrátane mňa) také kapacity ako pán Malachovský, legendárny spevácky nestor Opery SND a tiež herec a recitátor Juraj Sarvaš. Pán Sarvaš nastúpil po heorickom výkone (myslím že to bolo zo Svätopluka) pána Malachovského. Zarecitoval, potom si všimol, že do posledných lavíc si posadalo asi 20 mládežníkov. Nuž bodro zaimprovizoval, rozmáchnutým gestom ukážuc do prázdneho priestoru:
Zo zadných lavíc sa ozvalo po maďarsky: “Amit mond?” V preklade: “Čo hovorí?“.
Pán Sarvaš netušil, že to si na zadné lavice posadali deti z Juhu na zájazde, ktoré si asi mysleli, že na pódiu bude program, ktorý by ich na chvíľu zabavil…
.:.
Anton Pižurný