MAL SOM DNES SEN O KONCI SVETA
Na čo sa ešte hráme? Ako sme radi, že sme ešte tu? Úzkostlivo sa dotýkame prchavej krásy, aspoň ešte na chvíľu. Zrazu aj spokornatieme a priznáme si viny, aj odpustíme našim vinníkom.
Neveríme, že ten Koniec naozaj bude. V tajnom kútiku dúfame, že nás, práve nás to obíde.
Hľadáme si bunkre, kam sa pred tým ukryjeme. Načo, keď bude Koniec? Zbytočne.
Naozaj si nedokážeme priznať, že Koniec sveta predsa zažije každý z nás?
Každý jeden.
Raz…
S tebou odišlo leto. Autobus ešte naposledy zadymil a potom zmizol za zákrutou.
Stromy púšťajú žlté listy pod nízkym nebom sa zúžil priestor láske ktorá už nikdy neprinesie nič nové: napríklad lúč Slnka, zabíjajúci rakovinu duše?
Stále snívam stoicky stabilný sťa sťatý statný solitér so svetu svietiacou sladkou silou o spanilom sedatíve sakrálneho svedomia tvojej Sezamovej spolo/čnosti…
Bude tvrdá zima, ale už viem, že kdesi v diaľke je chvíľa, kde čaká milá jar.
.:.
© AP