…Hovorievalo sa, že šustri sú poloviční filozofi, lebo pri takej jednoduchej práci, ako je klincovanie podrážok, majú dosť času na premýšľanie. Náš otec taký naozaj bol. Na obloku, po pravej ruke mal vždy položený stolový kalendár. Do neho denne zapisoval, aké bolo počasie, koľko stupňov ukazoval teplomer, ktorý mal pripevnený na vonkajšej strane okna, koľko vajec zniesli sliepky, čo sa v obchode nakúpilo, za akú cenu a rôzne poznámky o domácnosti.
Rádio sme nemali (elektrika bola u nás zavedená až v roku 1948), ale noviny si vždy predplácal. Zrnká múdrosti v nich uverejnené si zapisoval do malého notesíka, ako aj cudzie slová. Nedávno som našla na padláši zožltnuté lístky, popísané jeho drobným, úhľadným písmom. Keď sa chcem niečo dozvedieť o minulosti našej rodiny, vyberiem so na padláši dva – tri kalendáre a s úsmevom listujem v „domácej kronike“.
Zabudla som spomenúť ešte jeden pracovný nástroj. Podlhovastý kus železa, veľkosti asi 15-20 centimetrov. Na ňom obuvníckym kladivom vyklepával podošvy, ktoré najprv máčal vo vode, aby odmäkli a aby sa s nimi ľahšie pracovalo. Bol to ostrý, čistý zvuk, typický pre prácu obuvníka. Keď zavriem oči a v duchu sa prenesiem do našej dielne, ten zvuk rezonuje v mojich ušiach a pripomína mi chvíle detstva, ktoré bolo chudobné, ale zato krásne.
© Janka Považanová Pižurná
Spriadanie myšlienok foto a.a.