Keď ležíš na dlažbe bez identity, bez príjmu, bez rodiny, bez domova, bez lásky, bez strechy nad hlavou a jediné, čo ťa drží pri živote, je viera v silu poézie, vtedy sa nájdu ľudia, ktorí do teba kopnú, pľujú na teba, lejú síru, ohovárajú, aby nebolo vidieť ich vlastné čierne duše, píšu, že ti prispejú na urnu, čo si o takých ľuďoch môžeš myslieť?
Snáď iba to, že každému sa všetko raz vráti. A nemusíš ani prstom pohnúť. Pravda si vždy nájde svoju cestu. Hoci to niekedy trvá príliš dlho. Raz sa to obráti, tá dlažba udrie o hlavu im, a vtedy ľudia zbadajú ich pravú tvár.
A tí, ktorí činili zlo, nech hľadajú toho, kto ublížil im a preto sa stali zlými.
.:.
Anton Pižurný