Nič vraj netrvá večne, ani táto myšlienka, rýchlejšia ako svetlo, ktorá doteraz čupela pri múre márnosti so sklonenou strapatou hlavou, s posledným špakom v popraskaných perách.
To len my si to myslíme, lebo nemáme na nič čas. Veční donkichoti.
Chvíle, okamihy sú večné. Večné ako vízie minulosti, bežné ako spomienky na budúcnosť. Aj včera je dnes a zajtra nebude možno nikdy.
Zalievame spomienkami korene našich rodostromov aby nevyschli, s bláznivou nádejou, že v pamäti zostane odtlačok stopy po človeku, ktorý prineskoro prišiel na to, že najväčší pán je Čas.
.:.
© Anton Pižurný
(c) Štefan Polák