Môj starý otec bol majster šuster. Jeho svojrázna povaha bola pomerne známa. Vedel byť komótny, ale aj riadne akčný. Obed musel mať presne na poludnie, päť minút pred dvanástou už sedel za stolom a vyklepkával lyžicou o stôl. Polievku musel mať horúcu. Keď ju dojedol, z prázdneho taniera sa ešte parilo a to sa mu páčilo.
Stará mama, dobrá duša, lietala na všetky strany, len aby bol spokojný. Raz tiež tak ráno, hneď ako vstala zakúrila, dala na sporák hrniec s mliekom a išla von nachovať statok a hodiť sliepkam a zajacom. Starý otec ešte ležal na posteli, pospevoval si. Zrazu sa mu však čosi nezdalo. Pokrútil nosom, zacítil pach spáleného mlieka. No a namiesto toho, aby vstal, urobil tri kroky ku sporáku a hrniec s mliekom odstavil, zakričal z izby na dvor na starú mamu:
– Stará! Kde si? Mlieko ti kypí!
Stará mama upachtená musela pribehnúť z dvora do kuchyne, odtiahnuť mlieko, urobiť mu raňajky a ešte bola „vykrstená“, že jej mlieko vykypelo.
„Žena musí byť ako iskra!“ – to bol jeden z obľúbených výrokov majstra šustra z Prenčova.
.:.
Anton Pižurný
16.11. 2007