Mnoho ľudí (žiaľ najmä mladých, ktorí sa narodili po roku 1989) dnes posmešne hovorí o „nežnej revolúcii“ ako o štrnganí kľúčmi, ktoré našu krajinu vraj dostalo do marazmu, v akom žijeme.
Za stav, v akom sa naša krajina nachádza, ale nemôžu desaťtisíce, až státisíce ľudí, ktorí boli vtedy na námestiach, ale konkrétni ľudia, ktorí sa potom a dnes do mocenskej politiky dostali.
Za to nemôže štrnganie kľúčmi, ale štrnganie mamonu v kešeni tých, ktorí nám teraz znova sľubujú „svetlejšie zajtrajšky“, presne tak, ako to sľubovali politici pred rokom 1989.
Hovorí sa, že revolúcia požiera svoje deti. Skôr sa zdá, že niektorým ľuďom len zjedla pamäť.
.:.
(ap)