Každý z nás sa raz poberie tam, kam patrí. Každého pozemská púť, – či už je to lesná cestička, bulvár v meste, hradská cez dedinu, či mohutná diaľnica – sa raz ukončí. Presné správy, ako to tam, na druhom brehu vyzerá, zatiaľ nikto celkom hodnoverne nepodal.
V niektorých mestách je už tak málo hrobového miesta, že v nich mŕtvych musia pochovávať postojačky. Cintoríny sa stále rozširujú. Sú aj také úvahy, že raz možno budeme pochovávať našich blízkych na blízkych planétach.
Mnoho ľudí sa prikláňa k myšlienke kremácie. Je to predsa len praktickejšie a v tele už aj tak Duša nesídli. Prach si a v prach sa obrátiš… Len treba dávať pozor, aby to nedopadlo ako vo filme „Big Lebowski“, alebo vo Feldekovej hre „Teta na zjedenie“.
Chcel by som, aby môj popol vysypali ku koreňom stromu. Už aj na Slovensku je taký cintorín. Je to vlastne záhrada s rastúcimi stromami, kde po kremácii váš popol vysypú ku koreňom stromu a umiestnia štítok s menom. Nech je aj po smrti z človeka nejaký úžitok. A budeme tak mať bližšie k Nebu.
.:.
Anton Pižurný
19.11. 2017