Naša spoločnosť začína kvasiť. Cítia to najmä tí dolu, ale tí „hore“ sa tvária, že sa nič nedeje, nanajvýš pokrútia nosmi nad výparmi kvasného procesu z prostredia, z ktorého práve nie jeden z nich pochádza.
Naša súčasnosť už nesie znaky delenia a hoci úspešné zahmlievanie reality na čas odďaľuje nevyhnutný spoločenský pohyb, v našom Kocúrkove sa aj toto pokojne vydáva za progresívny vývoj.
Lenže progresivita už podala ruku agresii.
„Desaťtisíce nespokojných a znudených na uliciach veľkomiest sveta čakajú na vodcov…“ – napísal už v roku 1979 Banskoštiavničan, profesor, filozof a spisovateľ Anton Hykisch.
Siločiary sociálneho napätia začínajú čoraz intenzívnejšie vysielať svoje signály. Rozplynú sa v bohatom dome EÚ?
Zdá sa, že revolúcie by mali byť každých pätnásť rokov. Aby sa mohli nabaliť aj tí, ktorí sa nestihli, pretože boli ešte mladí, a spoločnosť by sa aspoň na chvíľu očistila. Zdá sa, že takýto dejinný cyklus by bol skutočnou demokraciou a nie páchnuca kľukatá cesta, približujúca sa k akejsi chimére dokonalého štátu…
.:.
AP, 2005