Sieť sa rozvlní, keď sa narodí nový život,
rovnako ako sú prepojení všetci odchádzajúci.
Tomu, kto zostáva sám, bez lásky, býva clivo,
keď sa všetko utíši a tuší, čo iný netuší.
Prsty sa dotýkajú blížiaceho konca,
do ktorého sa dušou zabalia.
A potom pokorne v spánku s hadími vlasmi
tunelom minulosti k svetlu sa hlásia.
Posledný úsmev najviac vždy smúti:
Aké sú smiešne tie boje o moc,
veď najviac predsa pomáhajú tí,
ktorí sami potrebujú pomoc.
.:.
Anton Pižurný