V našej Bille pribudol v oddelení mäsových výrobkov nový predavač. Je trocha počernejší. Spočiatku dosť placho hľadel na zákazníkov, ktorí si (alebo sa mi to len zdalo?) na obsluhu vyberali skôr jeho kolegyne. Ja som si počkal na neho. Objednal som si a pozeral som sa. V igelitových rukaviciach šikovne urobil, o čo som ho požiadal. Uvedomil som si, že som v čiernom koženom kabáte, asi mierne zamračený (nemal som dobrú náladu, keď som si predtým prečítal niektoré múdrosti na Facebooku).
Usmial som sa preto na neho, poďakoval som a povedal som mu:
Doteraz neviem zabudnúť na ten jeho pohľad, v ktorom sa miešala vďačnosť s neistotou…
.:.
Anton Pižurný
24. 11.2017