Začiatkom deväťdesiatych rokov bola doba taká turbulentná, že mi to nedalo a v Banskej Štiavnici som založil „A divadlo“ a hneď som preň aj za jednu noc napísal scenár prvej hry, nazval som ju „Limonádový Jošo“. Bola to satira vtedajšieho dramatického spoločensko politického pohybu po roku 1989.
Hra mala úspech (ako hosťujúci režisér spolupracoval aj môj priateľ Marian Pecko) a po niekoľkých reprízach sme išli účinkovať aj do okresného mesta Žiar nad Hronom. S hlavným hrdinom (hral ho Miloš F.) sme sa na vystúpenie statočne pripravovali (ja som tam hral krčmára) veľmi rýchlo spotrebovanou fľašou Fernetu. Začali sme hrať, pekne to odsýpalo. V jednej scéne však Miloš vystrelí z pištole, ktorú si sám vyrobil. Lenže… náš hrdina zabudol, že pištoľ bola už raz nabitá a nabil ju ešte raz. Vystrelil. V tej chvíli sa ozvala rana ako z dela! Ostali sme ohlušení stáť. V tej chvíli sa z vedľajšej miestnosti vyrútili muži v čiernych oblekoch a pýtali sa, čo sa deje. Boli to muži z ochranky Vladimíra Mečiara, ktorý mal vedľa svoj míting. Nevedeli sme, či sa máme smiať, alebo plakať a trvalo dosť dlho, kým sme ich presvedčili, že sme nepripravovali žiadny atentát na pána Mečiara…
(Možno vtedy u neho vznikla tá fóbia, že na neho chcú spáchať atentát. Tou cestou sa mu Miloš F. i ja dodatočne ospravedlňujeme.)
.:.
Anton Pižurný