Tišiná a monokel

18. januára 2018, Anton Pižurný, Nezaradené

Učitelia a učiteľky na základnej škole boli pre nás väčšinou len nevyhnutným zlom, hoci sme mali samozrejme aj svojich obľúbencov. Ale veď rovnako na tom boli aj oni. O prezývkach učiteľov by sa toho dalo napísať veľa a veľa. Celkom sa mi páčilo ako sme našej súdružke učiteľke ruštiny dali meno “Tišiná”. Ona totiž, keď už strácala nervy, búchala knihou po katedre a zúfalo kričala “Tišíná, rebjáta, tišiná!”. Vtedy mi jej bolo ľúto a hneval som sa na spolužiakov, že sa z nej smiali.

Naším najväčším postrachom však bola učiteľka “Ne….vská”. Učila nás matematiku a fyziku. Tieto dva predmety boli pre mňa práve tými, ktoré sa naozaj bolo treba učiť. Ostatné predmety boli ľahké, mal som načítaného dosť. Ale tie dva predmety boli mojou nočnou morou. Dokonca som zistil, že sa niekedy oplatí dávať pozor na hodine. Väčšinu vyučovania som totiž zasnene hľadieval von z okna. Robil som tak aj u nás doma, bol som tým známy. Mama a sestry sa nad tým už len usmievali. Ale matika učiteľky “N…..vskej” bola niečo celkom iné. Ona mala oči všade, nič jej neuniklo. Žiaci vo všetkých triedach poznali jej prenikavý krik, od ktorého tuhla krv v žilách. Bola taká prísna, že by som sa nečudoval, keby sa niekto od strachu aj pocikal.

Raz jedna naša spolužiačka uprostred hodiny začala z ničoho nič plakať a schovávala si tvár do dlaní. Pani učiteľka k nej podišla a potichu sa jej niečo spýtala. Spolužiačka si utrela slzy a niečo jej povedala. Potom sa rýchlo zbalila a bez slova vybehla z triedy. Netušili sme, čo sa deje. Keď začala prestávka, išiel som k spolužiačkinej lavici a na jej stoličke som si všimol malú mláčku ružovej tekutiny. Až neskôr som pochopil, že naša spolužiačka trocha rýchlejšie dospievala.

Naša matematikárka bola stále nervóznejšia a prísnejšia. Raz ráno, keď sme mali s ňou prvú hodinu, prišla s veľkými čiernymi okuliarmi na nose. Bolo nám to smiešne, ale potom začala posmrkávať stále viac a nakoniec odišla z triedy s plačom. Ona, náš postrach! Bol to šok.

Neskôr mi Dianka, ktorej mama nás učila slovenčinu vysvetlila, že súdružka učiteľka “Ne….vská” mala zlého muža ktorý pil a bil ju. Preto vraj mala tie okuliare, aby nebolo vidieť “monokel”. A asi preto aj bola taká zlá.

.:.
(c) Anton Pižurný
BIELA SKRINKA
18.1. 2018