Krásne časy v Luna bare (1)

2. februára 2018, Anton Pižurný, Nezaradené

Hotel Kyjev v Bratislave na súčasnom Kamennom námestí v Bratislave bol kedysi legendou, pred ktorým sa rovnako ako pred Tuzexom, pohybovali nielen vexláci a kurvy. Očas som navštívil aj jeho “bistro Kyjev” (dnes je tam Čínsky obchod), kde mali skvelú Gruzínsku pochúťku – zemiakovú placku s mäsom, omáčkou a syrom za 13 Kčs (korún československých), čiže za pár šupov. Prečo sa tak volala, to dodnes netuším. Na dnešné eurá teda stála cca 42 centov európskych.

V jeho legendárnom “Luna bare” v tom čase hrávala kapela basgitaristu a kapelníka Mira Šúra, kde okrem gitaristu Juraja Buriana, klávesy obsluhoval aj môj najlepší kamarát z Gymnázia v Banskej Štiavnici, Peter Rusnák, pôvodom z Krupiny (býval vtedy spolu so mnou, študoval som na Peknej ceste Knihovníctvo, na priváte v Rači za tristo Kčs, keďže Kyjev bol na bývanie aj pre nich dosť drahý) a za bicími nesedel nikto iný, ako Duško Hergot (ktorému som už vtedy – začiatkom osemdesiatych rokov vravel, aby svoj bavičský talent zúročil vo vlastnej show), škuľavý ľavák a spevák.

V Luna bare to fungovalo tak, že zahraniční návštevníci, ktorí boli pri finančnej sile, posielali muzikantom na stôl drinky.

Duško bol veľmi kreatívny a počas Silvestra na rok 1980 sa prezliekol do ľahučkých ženských šiat a tak aj celý večer odbúchal a jeho fistulou odspieval. Veľmi rád v pauzách sŕkal drinky, ktoré mu istý obstarožný Nemec (z toho vtedy kapitalistického Západného Nemecka, nie z NDR) nástojčivo posielal.

Duško bol už vo svojej hladinke a po každom koňačiku či Becherovke od “Deutschlada” pozrel k jeho stolu a našpúlil pery. To ale nemal robiť. Zahraničného hosťa tak rozpálil, že ten ho pozval k ich stolu. Duško Hergot samozrejme ochotne pozvanie prijal. Keď sa však Nemcove dôvernosti už príliš vystupňovali, Duško odrazu rázne vstal a vyhrnul si šaty dohora. Keďže nemal slipy, Nemcovi skoro vypadli oči. Ale to nebolo všetko. Nemec sa ešte viac začal usmievať! To však bolo už aj na nášho Duška priveľa a vrátil sa k muzikantskému stolu.

Ach, kdeže tie Zlaté časy sú! Peter a Dušan, česť vašej nehynúcej pamiatke. Pozdravte tam Hore…

.:.
(c) Anton Pižurný
2.2. 2018