Ulice v našom mestečku mali svoje mená, ktorých význam sme celkom chápali, ako napríklad Krátka, alebo Úzka.
Ja som býval na Schubertovej ulici a Tibor na Marxovej. Boli to vlastne názvy ulíc s dosť rozdielnymi významami, pretože Franz Schubert bol rakúsky hudobný skladateľ u grófa Esterházyho a Karol Marx nemecký vodca proletariátu. Schubert v našom mestečku kedysi naozaj žil, ale prečo sa volala ulica po tom druhom, to sme netušili. Boli samozrejme aj ulica Petófiho, alebo Adyho, pomenované podľa maďarských básnikoch a preto boli aj Štúrova a Sládkovičova, po básnikoch slovenských.
Bola to pre nás veľká udalosť, keď na rohu ulíc SNP a Sacherova vzniklo nové Espresso. Nielenže malo v názve až tri “s”, ale tento jeho názov na rohu domu bol bol zo zvislých červených písmen, ktoré dokonca svietili. Samozrejme, iba keď boli celkom nové, neskôr už niektoré písmenká prestali svietiť, až nakoniec nesvietilo nič. Ak sme mali drobné, občas sme do toho Espressa zašli a dali sme si malinovku, citili sme sa pritom veľmi svetácky. Tá kaviareň bola vlastne v byte na poschodí, kde kedysi bývala naša spolužiačka Slávka, ktorá sa narodila deň po mne, v pôrodnici kaštieľa vo Svodove.
S Tiborom sme v tom čase chodievali spolu do kina. Mali sme takú dohodu, že sme sa stretávali na polceste. Ja som išiel z našej Schubertovej ulice, Tibor z ich Marxovej a stretli sme sa o 15:05 pod tým nápisom Espresso. Zdalo sa nám to atraktívne, aj sme sa tak vždy do telefónu dohodli: “Tripäť Espresso” a boli sme tam na minútu presne.
Pomalým krokom sme sa potom vybrali bok po boku na námestie, kde sa už pred kinom Sputnik schádzali záujemci o premietanie filmu. V hlúčikoch tam postávali aj pekné Maďarky, okolo ktorých sme prechádzali naoko ľahostajne, nevšímavo, hoci mne niekedy srdce bilo až v hrdle.
.:.
Anton Pižurný
Biela skrinka (úryvok)