Predali sme našu pôdu, vodu, lesy, hrdosť. Predali sme svoje svedomie, svoje korene.Trpíme chorobou z blahobytu a konzumu. Nie je pre nás nič dôležitejšie ako hromadiť množstvá. Napchať do mrazákov a chladičiek čím viac, na účty napratať všetko, na čo neprídu.
Všetko však má svoj zmysel, aj tie nezmyselné činy, ktoré nám motajú hlavu ako pukanskô víno. Treba sa mocne nadýchnuť až z päty a vletieť do sveta predstáv, ktoré tu boli už dávno pred nami.
Prstami sa vboriť do precitajúcej zeme a cítiť prepojenie s jej siločiarami. Cítiť jej omamnú vôňu vzniku a zániku.
Je zvláštny aprílový čas. Všetko spolu súvisí a všetko má svoj zmysel. Nič nie je zadarmo. Ani smrť. Ani život.