Rozhodol som sa, že sa už nebudem rozčuľovať nad sémantickou, štylistickou, obsahovou a gramatickou úrovňou produkcie našej mladej (a nielen tej) žurnalistickej generácie. Takýto “mesidž” si už neprosím. Je to boj s veternými mlynmi. Možno až s Božími.
Jediné, čoho mi je naozaj ľúto je to, že s takýmito “publicistami” v budúcnosti slovenčina úspešne zanikne. Ale to tu už, našťastie, nebudem. Viac predsa letia anglické výrazy, písanie bez diakritiky, písanie iba ako hromadenie slov a prevzatých in/formácií.
Namiesto prijímania dobrých rád je človek nazývaný hnidopichom a vyrývačom, namiesto počúvania na neho útočia. “Čítanie s porozumením” je tiež dôsledok tejto doby. Ľudia už strácajú schopnosť rozumieť pravému významu slov, chápať skutočný zmysel činov. Pamäť stráca svoju tvár a tvar.
Zo slov sa stal púhy prostriedok, zbraň, nie liek.
.:.
Anton Pižurný
7.4. 2018 (3:41)