Najslobodnejší je vraj človek, ktorý už nemá čo stratiť. Najhoršie zistenie však je, keď ani nemáš z čoho a pre koho napísať svoj Testament. Premýšľal som preto aj o tom, že by som po mojej smrti odovzdal svoje orgány na transplantáciu.
ALE:
– hnáty mám viackrát dolámané
– o moje zafajčené pľúca by asi záujem nebol
– ľadviny si tiež prešli svojím.
– pečienka z kameňa
– chrbtica je síce rovná, ale zodratá
– mozog spotrebovaný ženami.
– žalúdok by už toho viac nezniesol
– srdce zlomené…
Dám sa ja veru radšej spáliť a popol nech nasypú ku koreňom stromu, aby bol zo mňa aspoň nejaký osoh.
Kto sa smeje, ten sa smeje naposledy.
🙂
.:.
(ap)