Začiatkom deväťdesiatych rokov, kedy na Slovensku vznikali nové médiá raketovou rýchlosťou, nové rádiá, noviny a časopisy, sme aj my v Banskej Štiavnici založili vlastné periodikum, ktorému sme dali meno “Banskoštiavnické Okno”. Boli to vzrušujúce časy, kedy ešte slovo “pluralita” nemalo pejoratívny nádych, kedy sme každé slovo aj dvakrát skontrolovali, aby v tlačenej podobe neboli gramatické, ani štylistické chyby.
O jazykovej a gramatickej zdatnosti súčasných médií sa radšej nebudem zoširšia vyjadrovať, stačí ak napíšem, že je bežné, ak najmenej raz do týždňa môžeme vidieť v najsledovanejšej televízii v hlavnom vysielacom čase v titulkoch hrubicu ako hrom, o nespisovných výrazoch, ktorými sa priam hmýria vyjadrenia nielen “bulvárnych novinárov” ani nehovoriac. Právom preto zľudovel istý status, ktorý som našiel na sociálnej sieti: “Nje je dvoležitá gramatyka, ale opsach”.
V pionierskych časoch médií po roku 1989 to bolo vskutku zaujímavé. Zoznámili sme sa s mnohými novými ľuďmi, o ktorých existencii sme dovtedy nemali ani potuchy. Aj zo zahraničia. Takto sme raz hostili v Banskej Štiavnici kolegov novinárov z Holandska. V kaviarni “Jašteričky” sme ich naučili piť slovenskú borovičku, ktorá im veľmi chutila. Ale naše stretnutia boli aj pracovné a preto nám sľúbili, že nám neskôr pošlú materiály, ako u ich fungujú grantové schémy na tvorbu periodickej tlače.
Tak sa aj stalo. Po dvoch týždňoch nám prišla z Holandska hrubá obálka. Kolega Peter mi ju podával s úsmevom, že naši priatelia to asi s tou borovičkou trocha prehnali. Bola na nej napísaná adresa našej redakcie, P.O. Box a ako mesto – Dansko Stravnica. Bizarne napísané meno mesta, ktoré znelo takmer po srbsky, nás poriadne rozosmialo.
Napriek všetkému nám našu obálku z Holandska doručila Pošta v poriadku a ja si na toto vždy spomeniem, keď začujem v meste Banská Štiavnica po holandsky hovoriach turistov…
.:.
Anton Pižurný
28.4. 2018