Divočiny
výčinov
otčimov
Otčiny
musíme
odčiniť
činmi
Divočiny?
.:.
Odhodlané, podlé. Milosrdné, kruté. Bez zmyslu, zmysluplné. Činy, výčiny, prečiny, zločiny. Nečinnosť. Ale aj dobročinnosť.
Činy, ktorými sa na konci dostaneme do tunela. Podľa kvality a miery na niektorých čaká na jeho konci svetlo, iní ho neuvidia, ale ostanú navždy v tuneli, ktorý si možno sami vyhĺbili.
Účinky počinov, ktoré niekedy naši vyčíňajúci činovníci činia, sú logickým dôsledkom vyprázdnenosti pravého zmyslu. Čin – čin vrabce, čin – čin poháre, ohýbanie slovenčiny.
Nič zničia činy a tam kde nič nie, ani Boh neberie. Asi tam ani nemá kto dať. Pavučina našich činov sa rozvlní, ak sadne mucha na lep. A to je potom jej koniec. A nový začiatok hladného pavúka…
Ale aby sme nepôsobili príliš morózne, tak radšej zakončíme slovami klasika: Nechajte ich, veď oni nevedia, čo Číňania…
Nečinnosť je príčinou vzniku zločinnosti.
.:.
(ap)