Toto sa nám stalo ešte za socializmu na Gymnáziu:
– Pozor, pozor, skúška školského rozhlasu: V ktorej triede nás nepočujete, prídite to oznámiť sem, do riaditeľne…!
Pozreli sme na seba a nevraveli sme nič. Ten pán bol súdruh zástupca riaditeľa a volali sme ho Mamľas. Mal síce iba pedagogické minimum, ale jeho angažovanosť v Komunistickej strane ho vyniesla až na post zástupcu riaditeľa Gymnázia.
Inokedy zase do školského rozhlasu smelo zahlásil:
Kto stratil TIETO kľúče, nech príde do riaditeľne!
Predstavovali sme si, ho, ako tie kľúče otŕča k mikrofónu: Štrng, štrng… Bol vizionár?
Raz (asi mierne podrúšený) na biológii riešil ožehavú tému oplodňovania. Niečo múdro vysvetľoval o blizničkách a motýľoch. Gymnazistom! 😀 Potom sa na chvíľku zamyslel a vypálil: „Je to podobné, ako to robil ten náš bývalý súdruh telocvikár so študentkou v telocvični na žinenke…“ Stuhli sme, ale pán súdruh zástupca ostal zasnený, tak sme ho nerušili.
Na Občianskej náuke mal samozrejme najradšej „Poučenie z krízového vývoja v strane a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ: rezolúcia o aktuálnych otázkach jednoty strany…“
Raz prišiel k spolužiakovi Emanovi K. a vyčítavo sa ho spýtal: „Eman, a ty vieš, že tvoj otec je súdruh farár?“
Eman sa na neho pozrel a nepovedal nič. Pokiaľ viem, Eman potom skončil tiež Bohoslovectvo.
.:.
(ap)