Moja mama bola za socializmu dlhé roky vedúcou predajne Slovenská kniha. Na predajni bol nápis KNIHY-GRAMO-KONYVEK. Cestou zo školy po obede v družine som išiel rovno za ňou, dala mi drobné, za ktoré som si v Pekárni cez cestu kúpil dva makové koláče alebo Dubčekove rožky a kofolu, alebo som išiel oproti do Potravín, ktoré viedla pani Halmayová, kde som si najradšej kupoval vanilkové venčeky alebo keksy polomáčané v čokoláde. Potom som si z mnohých políc vybral knihu, posadil som sa do jedného z kresiel pri stolíku a na dlhé hodiny som sa pohrúžil do literárneho sveta, až kým sa nezošerilo.
Za kreslom bol gramofón, na ktorom si záujemci o kúpu vinylových LP platní mohli na skúšku platňu vypočuť. Hm, lenže tie platne boli postojačky uložené práve na kresle, v ktorom som sedával, rovno za mojím chrbtom. Boli to elpéčky socialistického tábora ako napríklad Vondráčková, Gott, Zagorová, Duchoň, Kostolányová z Československa, Puhdys a Kreis z NDR, z Poľska SBB či Niemen a samozrejme Alla Pugačeva alebo Vesjoľije rebjata zo ZSSR. Mojou doménou však boli platne z Maďarska. Skupiny ako Omega, Locomotiv GT, Corvina, Škorpió, Fonográf či Generál boli mojou krvnou skupinou.
Do kníhkupectva chodil aj spisovateľ Ladislav Ballek. Raz mi ho moja mama predstavila. Bol to prvý skutočný spisovateľ v mojom živote. A na policiach boli aj jeho knihy, Agáty a ďalšie. Vtedy som si povedal, že ja budem ešte väčší spisovateľ ako bol on… Chodieval tam aj istý pán Š. z Levíc, o ktorom mi mama až po mnohých rokoch povedala, že sa dozvedela, že to bol eštebák, teda príslušník Tajnej polície.
Moja mama Janka bola tajomníčkou miestnej Matice slovenskej, v ktorej organizovala napríklad aj legendárne Matičné plesy v našom Kultúrnom dome, ale v Želiezovciach neboli nikdy žiadne väčšie problémy medzi Slovákmi a Maďarmi, až na nejaké tie prekáračky.
A práve maďarské platne boli aj predmetom záujmu krásnych mladých Maďariek, ktoré chodili do kníhkupectva. Museli prísť ku mne a poprosiť ma, či si môžu pozrieť platne. Niekedy som vstal, išiel ku vchodu predajne a sledoval som ulicu. Ale niekedy som sa len trocha posunul, robil som sa, že zaujato čítam a dievčatá sa prehrabávali v platniach za mojím chrbtom. To boli veľmi vzrušujúce chvíle. Dievčatá krásne voňali, chichotali sa, dlho si obzerali a vyberali platne. Nakoniec si niektorú vybrali. Ak nemala mama čas, platne som som im prehrával ja, pretože zákazníci to nemali dovolené.
To boli moje prvé dotyky s dievčatami a maďarskou rockovou hudbou.
.:.
Anton Pižurný
Biela skrinka
(v tlači)