BANSKÁ ŠTIAVNICA je naozaj zvláštne mesto. Nielen svojou historickou architektonickou mohutnosťou a zároveň mnohými bizarnosťami, ale aj štruktúrou obyvateľstva. V päťdesiatych rokoch minulého storočia navštívil Banskú Štiavnicu laureát Nobelovej ceny za literatúru, český básnik Jaroslav Seifert. Keď sa ho pýtali na dojmy, odpovedal:
– Banská Štiavnica je podle mého mínění krásné město, které je ale nehodné lidu svého…“
Situácia sa už určite v mnohom zmenila k lepšiemu, aj sedem štiavnických divov už pozná čoraz viac ľudí (škoda, že jeden z nich „studňa na streche“ už zanikol, tú studňu zasypali).
Spodné korzo, „bulvár“, po štiavnicky „trotuár“, teda bývalá Leninova ulica, dnes kreatívne premenovaná na Dolnú ulicu sa stretáva s ďalšou nápadito pomenovanou ulicou „Križovatka“ (nazvanou asi aj preto, lebo ide naozaj o jednu z mála križovatiek v meste, kde nejestvuje rovina a dá s chodiť len do kopca a z kopca).
Medzi nimi sa ešte nedávno nachádzali dvere. Nazval som ich „Dvere nikam“. Dnes už tiež nejestvujú.
.:.
Anton Pižurný
foto autor