Boby je neznámeho pôvodu, povahy pomerne miernej a chutí mu všetko. Na svoj vek ešte vyzerá celkom dobre. Je už na dôchodku a neduhy staroby neobchádzajú ani jeho. Skoro vôbec už nepočuje a vidí dosť slabo. Hoci si neužíva vymoženosti psích hotelov, či kaderníkov, nepotrebuje ani svojho psieho neurológa.
Boby si žije na svojom dvorčeku, občas znudený zazíva, prehne starý chrbát a chňapne po imaginárnej muche. Počas letných výpekov odovzdane leží v tieni starej višne.
Ale zdá sa, že aj jeho čas sa už pomaly nachýlil. Nedávno umrel jeho gazda a odvtedy ho stále vyzerá pri bráničke. Gazda však už nikdy nepríde.
Vraví sa: psí život. Nuž nebolo by asi najhoršie mať tak život ako Boby. O všetko má postarané. Netrápi ho politika, vždy má plnú misku a čerstvú vodu. Pravidelne ocikáva múr domu, aby sa vedelo, že je ešte tu.
Jeho gazda však stále nechodí, tak náš Boby je stále smutnejší. Vyzerá to tak, že sa pomaly poberie za ním, len sa nevie, či pôjde do ľudského, alebo do psieho neba…
.:.
Anton Pižurný
foto autor