Dosť dobre nerozumiem tomu, na čo sú dobré tzv. „kurzy tvorivého písania“. To sa akože za niekoľko dní (samozrejme nie zadarmo) z človeka stane spisovateľ? Ak áno, tak sa už potom nečudujem úrovni našej literárnej produkcie.
Tieto kurzy by snáď mohli najlepšie poslúžiť politikom, aby sa na nich aspoň čo-to nalepilo, aby sa aspoň čiastočne zmysluplne naučili formulovať vlastné (ak nejaké majú) myšlienky. Ale tí si myslia, že oni to nepotrebujú.
Zaujímavé je tiež, kto sú vlastne učitelia v týchto kurzoch. Kedysi sme sa museli dlhé roky učiť literatúru (aj keď to veru riadne liezlo na nervy), poznať jej autorov a diela, prípadne analyzovať ich. Samozrejme aj ovládať gramatiku. Potom sa snáď pristúpi s veľkou pokorou aj k vlastnej tvorbe. A stále ešte nie je isté, že sa tak z človeka stane spisovateľ. Najlepším učiteľom literatúry je život samotný v jeho nádhere, aj v jeho bolesti. A čítať, čítať, čítať.
Spisovateľom sa človek nestáva pomocou kurzov, spisovateľom sa človek rodí. Tiež sa s veľkou obľubou používa myšlienka, že úspešný spisovateľ má len pár percent talentu a ostatné je tvrdá práca. Nuž, to tvrdia asi všetci tí, ktorí majú toho talentu pomenej…
.:.
AP