V istom období života mnohých aktívnych občanov prepadne pocit vlastnej jedinečnosti a rozhodnú sa kandidovať na post prezidenta republiky. Darmo sa budú vyhovárať, že na kandidatúru ich vyzývali rôzni ľudia, politické strany, alebo okolnosti, to rozhodnutie je nakoniec len ich vlastné.
Niektorých pomýli spätná väzba ich podenkovej virtuálnej popularity a tento zlomový bod u nich nastáva aj skôr, než osobnostne a myšlienkovo dozrejú na takýto post.
Vážnosť prezidentského úradu v súčasnosti dostáva nielen na Slovensku riadne trhliny. Do tejto funkcie sa totiž nehlásia ľudia, ktorých poslaním je pomáhať všetkým ľuďom krajiny, ale slúžiť rôznym záujmovým skupinám.
Možno by bolo dobré určiť aj kvórum, ktoré je potrebné na zvolenie prezidenta. Čiže, hoci by aj zvíťazil vo voľbách, pri počte hlasov (v porovnaní so všetkými voličskými hlasmi) by nemal dostatočný mandát a nemohol prevziať funkciu.
Áno, v demokratickej spoločnosti môže na post prezidenta republiky kandidovať každý, kto splní pár podmienok.
Ale mnohým kandidátom nejde o to, zmysluplne viesť a reprezentovať krajinu, ale o to, aby boli na poštovej známke a boli zavesení na stenách škôl a inštitúcií.
A takíto kandidáti znevažujú vážnosť funkcie prezidenta.
.:.
Anton Pižurný