Jedného zimného večera bol v našom Kultúrnom dome koncert slovenskej skupiny Modus. Poznali sme od nich len pesničku „Suzie“. My, ortodoxní rockeri, odchovaní na maďarskom hardrocku, sme trocha nad Modusom ohŕňali nos, ale nakoniec sme sa zo zvedavosti išli pozrieť, najmä keď sme sa dovnútra vedeli dostať zadarmo.
Mne to nedalo a najskôr som sa odplížil k boku Kultúrneho domu, kde mali okienka šatne. Postavil som sa na smetiak a nakukol som dovnútra. Zbadal som Žbirku, Lehotského a odrazu sa pár centimetrov za sklom zjavila strapatá hlava s afro účesom. Prekvapení sme na seba hľadeli zoči voči s Marikou Gombitovou! Zvýskla, ja som sa zľakol, zoskočil som zo smetiaka a zozadu cez sklady som vošiel do kulturáku.
Ich koncert nakoniec nebol taký strašný, najmä keď Gombitová zaspievala Joplinku. Modus mal dobrý rockový zvuk a keď pridali aj niečo od Led Zeppelin, vzali sme ich na milosť.
Marika, tak sa teraz po niekoľkých desaťročiach priznávam, že ten chlapec z druhej strany okna šatne na Kultúrnom dome v Želiezovciach, som bol ja…
.:.
Anton Pižurný
Biela skrinka (Chlapci zo Schubertovej ulice)