Ani jeden z kandidátov na primátora či poslanca, nie je o nič múdrejší ani hlúpejší, ako všetci, ktorí to zasvätene analyzujeme a komentujeme. Trúfam si dokonca tvrdiť aj to, že možno nie všetky výsledky odhadov prieskumných agentúr sú zmanipulované.
„Nikto vám nemôže dať viac, ako vám ja môžem sľúbiť“ – toto heslo by mohlo byť v portfóliu každého kandidáta. Ako je známe, politici na svoje sľuby veľmi rýchlo zabúdajú a o občana sa najviac zaujímajú vtedy, keď je tesne pred voľbami.
„Účeloví kandidáti“ síce vedia, že nebudú zvolení a jednou ich motiváciou je snaha o zviditeľnenie vlastnej osoby a druhou vyťaženie z „podpory druhého kandidáta“.
Slabší záujem voličov naznačuje, že občania si buď neuvedomujú dostatočne, že práve tieto inštitúcie majú v kompetencii priame riadenie ich každodenných potrieb za slušné odmeny nielen v podobe platov, ale aj v dohadzovaní rôznych kšeftov a kšeftíkov, preto by voliči mali sledovať prácu svojich kandidátov aj v čase po ich zvolení.
Slobodného nazývajú povaľačom, na múdreho pľujú síru, aktívneho nazývajú vyrývačom a bohorúhač má vraj vieru – to je bežný postup v predvolebnom boji, ktorého rituálne tančeky sú už pomaly všetky dobre známe, napriek tomu znova a znova zafungujú.
Už v roku 1870 napísal náš Andrej Kmeť: „Nemôžeme sa vyhovárať, že sú zlé časy. Časy budú ešte horšie, no časy si musíme hľadieť sami obracať.“
Najhoršie na tom všetkom je to, že túto pomútenú dobu raz budeme možno nazývať starými dobrými časmi.
Na rozdiel od olympionikov, vo voľbách je dôležité zúčastniť sa a vyhrať.
Preto choďme radšej voliť, aby sme sa raz za seba nemuseli hanbiť.
.:.
(ap)