Chlapci zo Schubertovej ulice

…Potom som sedel s Romanom, ktorý bol vtedy môj najlepší kamarát. Celé hodiny sme sa hrávali v Schubertovom parku, alebo sme si doma čítali a potom sme sa o tom rozprávali. Knižky sme si požičiavali navzájom a ja som niekedy potajomky zobral knihu z maminej roboty z predajne Slovenská kniha. Mama to nemala rada, lebo vraj ako to bude vyzerať, keď si potom niekto kúpi novú knihu a zbadá, že je na nej napríklad fľak, že ju už ktosi čítal.

Kamarátili sme sa aj s Mirom, ktorý býval na Pošte v byte s veľkou terasou. A Miro mal skutočné poklady! Mali rodinu v Prahe, odkiaľ mu posielali úžasné kreslené príhody Rýchlych šípov. Dnes už viem, že sa to volá komixy a pre nás to vtedy bolo to najvzrušujúcejšie čítanie na svete. Mirek Dušín a jeho partia sa stali našimi vzormi, lebo dovtedy sme poznali len Timura a jeho družinu, neskôr Chlapcov z Pavlovskej ulice. Mňa to zasiahlo natoľko, že som začal so zakladaním bánd, našej prvej som ako poznávacie znamenie porozdával špendlíky s modrou hlavičkou.