Časnosť

18. novembra 2018, Anton Pižurný, Nezaradené

Prečo sa bojíme matky a milenky Smrti? Určite nemá železné zuby a je krásna ako májové ráno. Žiarlime na ňu, lebo sa pri každom vrtí?

Smrť je verná družka, je radostná do špiku kostí, do drene, do hĺbky srdca, ona je naozaj plná cností.

Každá smrť je predsa pôrodom do Večnosti…

Sme zrnko piesku v púšti pamäte, fatamorgána lásky nás zmätie. Nie som mág, iba občas magor. Lano, ktoré vytiahne nás nahor môže byť záchranným, tiež aj kata. Vodami pohneš, voda tá láka skočiť a nevedieť kde si, kde som i ja.

Miesto, kde rodí sa poézia.

.:.
(c) Anton Pižurný
foto Martin Habo Habánek: Východ Slnka nad Súľovskými skalami.