S Ú Č A C N O S Ť
Súčacnosť pofidérne hompáľa nohami nad Veľkým vodopádom myšlienok
ktorý sa rúti do Stratena na Hlavnej obšťatej stanici hlavného mesta
s jeho bezďákmi v bielych rukavičkách.
Cesta nie je cieľ, ale cesta je Clivot.
Dokotúľame sa tam, kde sme si dali prvé pivo s rumom a kde sme po prvýkrát zablúdili prostredníkom do tajomnej jaskyne tej, ktorá si to navždy zapamätala.
Určite nás čaká Konečná s jej smiešnou rezolúciou o výnimočnosti cynizmu.
Nepriem sa.
Ale to, čo sa dialo, stálo za to. Život je síce veľký clivot, ale je to veľký frajer a neostáva nám nič iné, ako odpustiť.
Nie však jemu, ale nám navzájom.
Sme iba zrnko piesku v púšti pamäte.
Neposerme si zvyšok Clivota.